História kávy - 16. storočie
Práve tento „omamný“ účinok sa v roku 1511 stal príčinou zákazu kávy zo strany mocných náboženských vládcov, pretože jej účinok považovali za podobne škodlivý ako účinok alkoholu. V krátkom čase boli na ich príkaz spálené všetky zásoby kávy a jej predaj zakázaný. Skutočným dôvodom zákazu nebol však ani tak „omamný“ účinok kávy, ako skôr čím ďalej tým väčší počet kaviarní, obávaných ako liahne politického voľnomyšlienkarstva. Ďalšie šírenie kávy to však už nemohlo zastaviť. Mekka bola križovatkou početných obchodných ciest, a tak bolo len otázkou času, kedy sa zrnková káva začne predávať aj v ďalších veľkých mestách tej doby – v Káhire, Damašku alebo Aleppe. Centrom obchodu s kávou sa stalo rozkvitajúce obchodné jemenské prístavné mesto Mokka ležiace na brehu Červeného mora. Názov tejto niekdajšej kávovej metropoly sa potom stal synonymom silnej arabskej kávy.
Pre zaistenie svetového monopolu zakázali vládcovia Jemenu vývoz kávovníka. Krajinu smeli opustiť iba pražené alebo varené zrnká kávy, ktoré sa už na výsadbu nedali použiť. Krádeže kávovníkov sa navyše prísne trestali. Z tohto dôvodu sa potom dlho mimo Jemenu v žiadnej inej krajine káva nepestovala.