Blog
Trvanlivosť kávy
Káva obsahuje okolo 800 rôznych aromatických zložiek, čo z nej robí jednu z najviac aromatických potravín vôbec. Treba mať však na pamäti, že ak kávu vystavíte pôsobeniu kyslíka a svetla, potom veľmi rýchlo stráca svoju arómu. Z tohto dôvodu by ste mali kávu skladovať vždy na suchom, tmavom a chladnom mieste v natesno uzatvárateľných nádobách, čo platí najmä vtedy, ak ste balenie kávy už otvorili.
Dokonalá mliečna pena
Konzistencia mliečnej peny je závislá od bielkovín obsiahnutých v mlieku, a nie od tukov. Na penenie je vhodný takmer každý typ mlieka: plnotučné, polotučné, nízkotučné, ovčie i kozie mlieko, mlieko sójové i to bez laktózy. To, aké mlieko budete používať, sa má riadiť výhradne vašimi chuťovými preferenciami.
História kávy - 9. storočie
Káva je v našom kultúrnom okruhu jedným z najobľúbenejších horúcich nápojov. Od svojho objavenia ovplyvnila rozhodujúcim spôsobom hospodársku, politickú a sociálnu štruktúru mnohých krajín.
9. storočie
Dejiny kávy sa začínajú neďaleko Rajskej záhrady, najstaršie stopy vedú do Etiópie, habešskej vysočiny a do Kene. O objavení „čierneho zlata“ vypovedajú početné legendy. Dej najznámejšej a najstaršej z nich sa odohráva v 9. storočí v Oriente a rozpráva o arabskom pastierovi menom Kaldi.
Kaldi pásol svoje kozy v horách Jemenu. Stádo vyháňal každý deň vždy na inú pastvinu. Jedného dňa sa jeho kozy pásli na kroch obsypaných neznámymi červenými plodmi a Kaldimu bolo nápadné, že potom šantili a vyvádzali divokejšie a dlhšie ako inokedy.
História kávy - 14. storočie
Prvé stáročia dejín kávy zostávajú naďalej zahalené tajomstvom. Zmienky o káve a jej pestovaní v terasovitých záhradách Jemenu sa v historických prameňoch opäť objavujú až v 14. storočí. Počiatky plánovitého pestovania kávy nachádzame práve tu, v Jemene. Do tejto oblasti priniesli kávu pravdepodobne etiópski bojovníci, ktorí niesli červené kávové bôby so sebou ako súčasť svojho proviantu. Z prístavného mesta Adenu v južnom Jemene sa káva neskôr dostala do Mekky, svätého mesta islamu.
História kávy - 16. storočie
Práve tento „omamný“ účinok sa v roku 1511 stal príčinou zákazu kávy zo strany mocných náboženských vládcov, pretože jej účinok považovali za podobne škodlivý ako účinok alkoholu. V krátkom čase boli na ich príkaz spálené všetky zásoby kávy a jej predaj zakázaný. Skutočným dôvodom zákazu nebol však ani tak „omamný“ účinok kávy, ako skôr čím ďalej tým väčší počet kaviarní, obávaných ako liahne politického voľnomyšlienkarstva. Ďalšie šírenie kávy to však už nemohlo zastaviť. Mekka bola križovatkou početných obchodných ciest, a tak bolo len otázkou času, kedy sa zrnková káva začne predávať aj v ďalších veľkých mestách tej doby – v Káhire, Damašku alebo Aleppe. Centrom obchodu s kávou sa stalo rozkvitajúce obchodné jemenské prístavné mesto Mokka ležiace na brehu Červeného mora. Názov tejto niekdajšej kávovej metropoly sa potom stal synonymom silnej arabskej kávy.
História kávy - 17.storočie
Až v roku 1618 sa istému holandskému obchodníkovi podarilo niekoľko vzácnych kávových krov z krajiny prepašovať. Zakrátko nato sa botanikom vo vtedajšej holandskej kolónii Jáve (dnešná Indonézia) podarilo vypestovať z prvých sadeničiek ozajstné kávovníky. Na prevzdušnenej lávovej pôde a vo vlhkom podnebí ostrova sa kávovníkom darilo a vznikla tak prvá zámorská kávová plantáž na svete.
História kávy - 18. storočie
Rozkvet kaviarenskej kultúry sa nezastavil ani pred hranicami Nemecka. Priateľské posedenia sa odohrávali čím ďalej tým častejšie pri káve a zákuskoch. V kaviarňach sa často konali aj malé verejné koncerty známych umelcov. Jedným z nich bol aj Johann Sebastian Bach. Jeho slávna Kávová kantáta bola uvedená v roku 1732 práve v kaviarni.
História kávy - 19. storočie
V priebehu 18. a 19. storočia koloniálne mocnosti svoje kávovníkové plantáže v Afrike a Južnej Amerike neustále rozširovali. Dnes sa medzi 23. severnou a 25. južnou rovnobežkou rozprestiera okolo celej zemegule takzvaný kávový pás a káva sa po rope stala druhým najväčším svetovým obchodným artiklom. Kostarika, Brazília, Kolumbia, Mexiko, Indonézia a Keňa predstavujú len malý výber z celkového počtu asi 50 krajín vyvážajúcich kávu. Celkový svetový ročný objem zberu predstavuje asi 6 miliónov ton surovej kávy, z toho ide cca 5 miliónov ton na vývoz. Asi pre 100 miliónov ľudí je pestovanie a spracovanie kávy priamo či nepriamo obživou.