Blog

Káva obsahuje okolo 800 rôznych aromatických zložiek, čo z nej robí jednu z najviac aromatických potravín vôbec. Treba mať však na pamäti, že ak kávu vystavíte pôsobeniu kyslíka a svetla, potom veľmi rýchlo stráca svoju arómu. Z tohto dôvodu by ste mali kávu skladovať vždy na suchom, tmavom a chladnom mieste v natesno uzatvárateľných nádobách, čo platí najmä vtedy, ak ste balenie kávy už otvorili.

Konzistencia mliečnej peny je závislá od bielkovín obsiahnutých v mlieku, a nie od tukov. Na penenie je vhodný takmer každý typ mlieka: plnotučné, polotučné, nízkotučné, ovčie i kozie mlieko, mlieko sójové i to bez laktózy. To, aké mlieko budete používať, sa má riadiť výhradne vašimi chuťovými preferenciami.

Káva je v našom kultúrnom okruhu jedným z najobľúbenejších horúcich nápojov. Od svojho objavenia ovplyvnila rozhodujúcim spôsobom hospodársku, politickú a sociálnu štruktúru mnohých krajín.

9. storočie

Dejiny kávy sa začínajú neďaleko Rajskej záhrady, najstaršie stopy vedú do Etiópie, habešskej vysočiny a do Kene. O objavení „čierneho zlata“ vypovedajú početné legendy. Dej najznámejšej a najstaršej z nich sa odohráva v 9. storočí v Oriente a rozpráva o arabskom pastierovi menom Kaldi.

Kaldi pásol svoje kozy v horách Jemenu. Stádo vyháňal každý deň vždy na inú pastvinu. Jedného dňa sa jeho kozy pásli na kroch obsypaných neznámymi červenými plodmi a Kaldimu bolo nápadné, že potom šantili a vyvádzali divokejšie a dlhšie ako inokedy.

Prvé stáročia dejín kávy zostávajú naďalej zahalené tajomstvom. Zmienky o káve a jej pestovaní v teraso­vitých záhradách Jemenu sa v histo­ri­ckých prameňoch opäť objavujú až v 14. storočí. Počiatky pláno­vitého pestovania kávy nachádzame práve tu, v Jemene. Do tejto oblasti priniesli kávu pravde­po­dobne etiópski bojovníci, ktorí niesli červené kávové bôby so sebou ako súčasť svojho proviantu. Z prísta­vného mesta Adenu v južnom Jemene sa káva neskôr dostala do Mekky, svätého mesta islamu.

Práve tento „omamný“ účinok sa v roku 1511 stal príčinou zákazu kávy zo strany mocných nábože­n­ských vládcov, pretože jej účinok považovali za podobne škodlivý ako účinok alkoholu. V krátkom čase boli na ich príkaz spálené všetky zásoby kávy a jej predaj zakázaný. Skutočným dôvodom zákazu nebol však ani tak „omamný“ účinok kávy, ako skôr čím ďalej tým väčší počet kaviarní, obávaných ako liahne politi­ckého voľnomyšlienkarstva. Ďalšie šírenie kávy to však už nemohlo zastaviť. Mekka bola križo­vatkou početných obchodných ciest, a tak bolo len otázkou času, kedy sa zrnková káva začne predávať aj v ďalších veľkých mestách tej doby – v Káhire, Damašku alebo Aleppe. Centrom obchodu s kávou sa stalo rozkvi­tajúce obchodné jemenské prístavné mesto Mokka ležiace na brehu Červeného mora. Názov tejto niekdajšej kávovej metropoly sa potom stal synonymom silnej arabskej kávy.

Až v roku 1618 sa istému holan­dskému obcho­dníkovi podarilo niekoľko vzácnych kávových krov z krajiny prepa­šovať. Zakrátko nato sa botanikom vo vtedajšej holandskej kolónii Jáve (dnešná Indonézia) podarilo vypestovať z prvých sadeničiek ozajstné kávovníky. Na prevzdušnenej lávovej pôde a vo vlhkom podnebí ostrova sa kávovníkom darilo a vznikla tak prvá zámorská kávová plantáž na svete.

Rozkvet kaviarenskej kultúry sa nezastavil ani pred hranicami Nemecka. Priateľské posedenia sa odohrávali čím ďalej tým častejšie pri káve a zákuskoch. V kaviarňach sa často konali aj malé verejné koncerty známych umelcov. Jedným z nich bol aj Johann Sebastian Bach. Jeho slávna Kávová kantáta bola uvedená v roku 1732 práve v kaviarni.

V priebehu 18. a 19. storočia koloniálne mocnosti svoje kávovníkové plantáže v Afrike a Južnej Amerike neustále rozši­rovali. Dnes sa medzi 23. severnou a 25. južnou rovno­bežkou rozpre­stiera okolo celej zemegule takzvaný kávový pás a káva sa po rope stala druhým najväčším svetovým obchodným artiklom. Kostarika, Brazília, Kolumbia, Mexiko, Indonézia a Keňa predstavujú len malý výber z celkového počtu asi 50 krajín vyvážajúcich kávu. Celkový svetový ročný objem zberu predstavuje asi 6 miliónov ton surovej kávy, z toho ide cca 5 miliónov ton na vývoz. Asi pre 100 miliónov ľudí je pestovanie a spracovanie kávy priamo či nepriamo obživou.